Fíni Mika Vainio a Ilpo Väisänen spolu hrávajú od roku 1993, keď sa vtedajší čerství
tridsiatnici rozhodli, že robiť dídžejov ich už nebaví. Popri techne a acid house
music počúvali industriálne kapely ako Throbbing Gristle, Einsturzende Neubauten
či Suicide, otázkou bolo ako to dať dokopy a zároveň priniesť niečo vlastné. Že
to ide, dokázali už prvým albumom Vakio (1995). Jediný kompromis, ktorý museli
spraviť bolo právnikmi doporučené premenovanie z pôvodných Panasonic na Pan
sonic.
Staré analógové krabičky a samplery (mnohé vyrobené priamo pre nich), z ktorých
dokážu vypumpovať unikátne znejúce beaty - to je ich nezameniteľný trademark už
roky. Zostali mu verní aj napriek masovému módnemu trendu presedlávania na laptopy.
Pan sonic objazdili celý svet, medzitým sa každé dva roky zavreli do štúdia a
pripravili nový album. Vlani pripravili rovno štvordiskový box, ktorý zabodoval
v koncoročných anketách prestížnych hudobných časopisov a ušla sa mu napríklad
aj cena festivalu Ars electronica.
Každý z nich vydáva aj sólové nahrávky, pričom Mika na britskom labeli Touch
a Ilpo na viedenskom Megu. To zároveň ukazuje dva kontrastné póly, z ktorých
sa skladá ich svet - 'lyrika' minimalistických beatov však existuje s drsnejšími
plochami vo vzácnej symbióze.
Najdôležitejšou vecou v našej hudbe je zvuk, štruktúra je druhoradá. Pre naše
skladby hľadáme rôzne druhy zvukov. Nemáme žiadny plán, robíme len hudbu.
Mika Vainio www.phinnweb.org/panasonic